Hrad kniežaťa Modrofúza

Jediná opera Bélu Bartóka Hrad kniežaťa Modrofúza (1911) je dramatickým prerozprávaním známej legendy, ktorá bez vymedzenia časopriestoru predkladá výpoveď o ľudskom strachu, tajomstvách a potláčaní vlastných túžob. Príbeh tak môže byť snom či kolektívnym nevedomím premietnutým do archetypálnych vzorcov. V čase vzniku diela sa Freudova (a neskôr Jungova) psychoanalýza stali nástrojmi na skúmanie a objavovanie ľudského života „zvnútra“. Príbeh Judity a Modrofúza označuje autor ako „divadlo duše“ a svojím temným a nadčasovým tajomnom sa prirodzene prelína aj so súčasnou podobou psychoanalýzy, dynamickou psychoterapiou.